Prečo prepájať učenie dnu
a vonku
Dve prostredia, jeden svet učenia
V mnohých vzdelávacích prostrediach stále funguje jednoduché rozdelenie: učíme sa dnu, hráme sa vonku. Interiér je miestom aktivít, pracovných listov či experimentov, zatiaľ čo vonku deti „len“ behajú alebo pozorujú prírodu.
Toto rozdelenie však vytvára zbytočnú hranicu — a pripravuje deti o množstvo príležitostí učiť sa prirodzene, zmyslami a v súvislostiach.
Pritom aj jazykové zručnosti, matematické predstavy či prírodovedné pozorovania môžu vznikať rovnako dobre medzi stromami, ako aj za stolom. A rovnako platí, že predmety či materiály zo sveta „tam vonku“ sa dajú ďalej skúmať dnu a premeniť na malé výskumné projekty.
Ako môže vyzerať prepojené učenie v praxi
1. Objavovanie začína vonku
Stačí pár košíkov, lupa a otvorené oči. Deti nachádzajú listy, kamienky, vetvičky či plody a prirodzene si všímajú rozdiely v tvare, farbe, veľkosti či vôni.
Pri každom náleze vznikajú nové otázky a hypotézy.
Už tu sa rozvíjajú dôležité zručnosti – triedenie, porovnávanie, argumentovanie, pozorovanie.
A áno, aj jazyk a predčitateľské zručnosti majú vonku svoje miesto:
deti kreslia do piesku, stavajú písmená z konárikov, skladajú tvary z lístia či vytvárajú symboly pomocou kamienkov.
2. Pokračovanie dnu: Z pozorovaní sa stáva skúmanie
Objavy z vonku môžu plynule pokračovať dnu.
Listy, ktoré boli vonku pružné a plné farby, sa v triede či v interiéri menia – rýchlejšie schnú, strácajú farbu, krútia sa.
Toto jednoduché pozorovanie ukazuje deťom dôležitý princíp:
prostredie ovplyvňuje to, čo sa deje s prírodnými materiálmi.
Zatiaľ čo jesenný list na vlhkej pôde vydrží pružný oveľa dlhšie, v suchšom vnútornom prostredí je už na druhý deň takmer krehký.
Deti tak prirodzene zisťujú:
-
ako sa zmení prírodný prvok mimo svojho prostredia,
-
čo ovplyvňuje rýchlosť schnutia,
-
prečo listy menia tvar či farbu.
Zároveň si môžu vytvoriť malú „pozorovaciu stanicu“, kde porovnávajú svoje nálezy, kreslia, zapisujú alebo tvoria príbehy.
3. Návrat von: Tvorenie, pohyb a prežívanie
Keď sa aktivity presunú späť von, deti sa opäť dostávajú do pohybu a využívajú priestor tvorivo. Môžu tvoriť farebné skupiny podľa odtieňov listov, vytvoriť mandalu z jesenných materiálov, skúmať stopy, alebo len tak pozorovať, ako vietor presúva lístie po zemi.
Vonku sa učia celým telom, prostredníctvom všetkých zmyslov — a práve to dáva zážitkom trvácnosť.
Hranice medzi dnu a vonku môžeme zrušiť
Keď prestaneme od seba oddeľovať aktivity v interiéri a exteriéri, učenie sa stane plynulejším, prirodzenejším a pre deti zábavnejším. Prepájanie týchto dvoch svetov prináša:
-
hlbšie pochopenie súvislostí
Deti vidia procesy v prírode aj ich následky.
-
rozvoj viacerých oblastí naraz
Jazyk, matematika, pohyb, tvorivosť, prírodoveda – všetko sa prelína.
-
vyššiu motiváciu a zvedavosť
Deti zažívajú učenie ako dobrodružstvo.
-
trvalejšie zážitky
To, čo si “odžijú” rukami a celým telom, si zapamätajú omnoho hlbšie.
-
zmysluplný pobyt vonku
Nie ako oddych mimo triedy, ale ako organická súčasť učenia.
