Dych a reč
Prečo sú fúkacie a dychové cvičenia
v logopédii dôležité
Dych je základom reči.
Keď sa povie logopédia, mnohí si predstavia najmä nácvik hlások, slov alebo postavenia jazyka. Reč však nevzniká len pohybom pier a jazyka. Jej prirodzeným základom je správne dýchanie.
Bez dobre vedeného dychu nevzniká kvalitný hlas, primerané tempo ani plynulý rečový prejav. Práve preto patria dychové a fúkacie cvičenia medzi dôležité súčasti logopedickej terapie a často tvoria jej úplný začiatok.
Prečo je dych pre reč taký dôležitý?
Pri rozprávaní dýchame inak než v pokoji. Nádych býva rýchly a výdych musí byť predĺžený, plynulý a riadený, pretože práve počas výdychu vzniká hlas aj artikulácia.
Ak dieťa dýcha plytko, nevie dobre usmerniť prúd vzduchu alebo mu rýchlo „dôjde dych“, môže sa to prejaviť:
-
tichou alebo prerušovanou rečou,
-
prehĺtaním koncov slov,
-
nepresnou výslovnosťou niektorých hlások,
-
slabšou plynulosťou reči.
Čo ešte fúkacie cvičenia rozvíjajú?
Fúkacie hry nepodporujú len reč. Posilňujú aj:
-
svaly pier a líc,
-
mäkké podnebie,
-
koordináciu dýchania a hovorenia,
-
schopnosť usmerniť výdych presne tam, kde je potrebný.
Aké prejavy si môžeme všimnúť?
Ak dieťa ešte nevie správne hospodáriť s dychom, môže sa to ukazovať rôzne. Niekedy:
-
hovorí príliš potichu,
-
rýchlo sa pri rozprávaní zadýcha,
-
prerušuje vetu, lebo mu nestačí dych,
-
vyslovuje niektoré hlásky nepresne,
-
pri hovorení pôsobí napäto alebo unavene.
Podobné prejavy však nemusia automaticky znamenať problém. Dôležité je sledovať ich v súvislostiach a vnímať celkový vývin dieťaťa.
Ako podporiť správny dych?
Najlepšou cestou je hravý a prirodzený tréning. Pomáhajú napríklad:
-
fúkacie hry so slamkou,
-
bublifuk,
-
veterníky,
-
presúvanie ľahkých predmetov,
-
hry s vatou, papierikmi či loptičkami.
Dôležité je vytvárať príjemné a bezpečné prostredie, v ktorom sa dieťa učí bez tlaku a cez vlastnú skúsenosť.
Ako trénovať správne?
Aby mali dychové a fúkacie cvičenia zmysel, je dobré dodržať niekoľko základných zásad.
Správne držanie tela
Dieťa by malo sedieť alebo stáť vzpriamene, bez hrbenia. Hrudník aj bruško potrebujú priestor na voľné dýchanie.
Nádych nosom, výdych ústami
Toto je základné pravidlo. Nádych nosom pripraví vzduch a výdych ústami slúži na jeho vedomé usmernenie.
Bránicové dýchanie
Pri správnom nádychu sa jemne dvíha bruško, nie ramená. Výdych je pokojný, predĺžený a plynulý.
Hravá forma
Cvičenie by nemalo byť drilom. Deti sa najlepšie učia cez zábavnú aktivitu, ktorú chcú opakovať.
Prečo sú krátke pravidelné cvičenia také dôležité?
Dych sa nerozvíja jednorazovo, ale pravidelným opakovaním. Krátke a časté cvičenie býva omnoho účinnejšie než dlhý tréning raz za čas. Aj niekoľko minút denne môže dieťaťu pomôcť zlepšiť koordináciu dychu, hlasu a artikulácie.
Pri nácviku si zároveň treba dať pozor na najčastejšie chyby:
-
dvíhanie ramien pri nádychu,
-
príliš dlhé alebo intenzívne fúkanie,
-
nafukovanie líc,
-
zadržiavanie dychu pred výdychom,
-
cvičenie pri nádche, kašli alebo chorobe.
Správne vedené dychové a fúkacie hry vytvárajú pevný základ pre čistú, plynulú a prirodzenú reč. Pomáhajú dieťaťu lepšie ovládať vlastné telo, dych aj hlas a podporujú jeho istotu v komunikácii.
